Pri citlivých prípadoch býva verejná debata často skratkovitá: „smrdí to, treba odstrániť zápach“. V skutočnosti je to v kombinovaných prípadoch zásadná chyba. Ak je prítomná biologická hmota, krv alebo iný biohazard, prioritu nemá vôňa. Prioritu má bezpečná biologická dekontaminácia priestoru. Až po nej sa rieši reziduálny pach, ktorý ostal v materiáloch.
Vstupná situácia
Priestor vykazoval príznaky biologickej kontaminácie aj silného organického pachu. Tým sa prípad automaticky presúva do kombinovaného režimu: najprv BioRestore – biologická dekontaminácia priestoru, potom podľa zvyškového rezervoára RENOVO.
Čo by bolo chybou
- začať riešiť vôňu skôr než bezpečnostnú stránku prípadu,
- spoliehať sa na oxidáciu alebo dezinfekciu bez kontrolovaného odstránenia biologickej hmoty,
- odovzdať priestor podľa prvého dojmu, nie podľa správnej vetvy a poradia krokov.
Čo rozhodlo
Prítomnosť biologickej kontaminácie. To samo osebe určuje, že nejde o obyčajný pachový zásah. Najprv sa musí zvládnuť izolácia, PPE, odstránenie biologickej hmoty, dekontaminácia a kontrola výsledku. Až potom možno riešiť to, čo ostalo v materiáloch ako reziduálny pachový podpis.