Enzým je biologický katalyzátor: urýchľuje chemické reakcie bez toho, aby sa sám spotreboval v rovnakom zmysle ako bežná reagencia. Hydrolýza je štiepenie chemických väzieb pomocou vody. Keď tieto dva pojmy spojíme, dostaneme princíp, ktorý má v čistení zásadný význam: organická vrstva sa nerozpúšťa len silou, ale cielene sa chemicky rozkladá na menšie časti, ktoré sa dajú následne odstrániť alebo ďalej oxidovať.
Čo sa pri enzymatickej hydrolýze deje
Enzýmy sú špecializované na určité substráty. Proteázy štiepia bielkoviny, lipázy tuky, amylázy polysacharidy a podobne. Ak je problémom biologická vrstva, starý organický nános alebo biofilm, enzým nefunguje ako univerzálny zázračný sprej. Funguje tak, že uľahčí rozklad konkrétnej zložky problému a zníži súdržnosť vrstvy, ktorá by inak chránila kontamináciu.
Prečo to má význam v interiéri
Mnohé problémy v interiéri nie sú len „molekuly zápachu vo vzduchu“, ale zvyšky organického pôvodu naviazané na povrch. Patria sem telesné tekutiny, zvyšky po zvieratách, biofilm, mastné vrstvy alebo kombinované biologické a chemické zaťaženie. Ak sa takáto vrstva najprv nerozruší, dezinfekcia či oxidácia sa dostáva len na povrch problému.
Ak vrstva ostane neporušená, ďalšie kroky pracujú len s povrchom. Enzýmy majú zmysel tam, kde potrebujete najprv otvoriť cestu k zdroju.
Prečo enzýmy neznamenajú to isté ako čistenie vôňou
Enzymatická hydrolýza je odborný pojem práve preto, že nehovorí o prekrytí problému, ale o chemickom rozklade substrátu. V praxi to znamená, že sa nepracuje s dojmom čistoty, ale so zmenou materiálu, ktorý problém nesie. Preto má tento krok význam najmä v kombinácii s fyzickým odstránením zvyškov a až potom s ďalšou dekontamináciou.